Slavošovce, okres Rožňava: Tieto fotografie pochádzajú z 19. storočia a podľa výpovede ich majiteľa zachytávajú zemanov zo Slavošoviec.
V tom čase bola obec bohatá, to hneď z niekoľkých dôvodov. V panstve Štítnik pri rieke rovnakého mena už dlho pracovalo niekoľko mlynov na výrobu papiera. V roku 1817 však Johanna Gyürkyová z rodu Markušovcov v Slavošovciach založila prvú fabriku, v ktorej sa papier ešte vyrábal ručne. V roku 1842 už zakúpili aj stroj na jeho výrobu, v podstate ide o prvý takýto stroj na území súčasného Slovenska a obec sa stala aj v tomto smere veľmi pokroková i prosperujúca.
Slavošovce v minulosti ťažili aj zo svojej pozície, pretože sa nachádzali na frekventovanej obchodnej ceste cesta a furmančenie prekvitalo. V neposlednom rade tu malo svoj význam aj poľnohospodárstvo, ktoré sa stalo doménou práve zemanov.
Zemania tvorili najnižšiu vrstvu šľachty a tento stav začal písať svoju históriu v 13. storočí. Bol svojrázny. Zatiaľ čo vyššie šľachtické posty boli iba výsostne dedičné a znakom „modrej krvi“, stav zemiansky si mohli rodiny aj zakúpiť. Malo to niekoľko výhod. Zemania rovnako ako ostatná šľachta nemuseli platiť dane, a to dokonca aj keď opäť schudobneli. Boli slobodní ľudia, ktorí nepodliehali iným šľachticom a mali právo voliť úradníkov župy, v ktorej žili.
Význam zemianstva upadol už v roku 1785, keď bolo zrušené poddanstvo. Napriek tomu v jednotlivých rodoch zemianska hrdosť
pretrvávala až do vzniku I. ČSR, keď v novom štáte úplne stratila význam.
zdroj: www.praveorechove.com, autor: Slavomír Szabó
